Ako sa severské firmy pripravujú na dopady CBAM?

Mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach (CBAM) a reforma EU ETS vstúpili do platnosti 1. januára 2026 a po prvý raz v histórii prenášajú náklady na CO₂ priamo do cien európskych materiálov. Nordea Bank analyzovala dopady na severské firmy a výsledky sú zaujímavé.

Nordea odhaduje cenový dopad na dovoz ocele, hliníka, cementu a hnojív až ~20 % na dovoz v hodnote 80 mld. € do roku 2030 — predovšetkým v segmente ocele. Výrobcovia materiálov v EÚ by mali byť hlavnými víťazmi vďaka vyššiemu využitiu kapacít a cenovému efektu.

Zásadná slabina súčasného nastavenia je podľa Nordea banky fakt, že CBAM zatiaľ nepokrýva dovoz hotových výrobkov vyrobených z týchto materiálov, čo vytvára riziko obchádzania a offshoringu.

Európska komisia navrhuje rozšírenie na 180 naväzujúcich produktov (autodiely, domáce spotrebiče, kovové nástroje) — potenciálne už od roku 2028. Nordea odhaduje dopad v ráde 3–5 % importnej hodnoty.

Prieskum medzi 40 kótovanými severskými firmami (kapitálové a spotrebné tovary, stavebníctvo, materiály) ukázal, že:

- materiálové firmy vnímajú CBAM ako príležitosť

- stavebné firmy hodnotia dopad ako neutrálny — väčšina materiálov sa v severských krajinách získava lokálne a

- výrobcovia kapitálového a spotrebného tovaru vidia mierne negatívne riziko z vyšších vstupných nákladov, najmä ak sa CBAM rozšíri na downstream produkty.

Väčšina firiem už pracuje na zmierňujúcich opatreniach — predovšetkým presun zdrojov k európskym dodávateľom namiesto mimoeurópskych.

Základný scenár banky Nordea je, že súčasný dizajn CBAM zostane v podstate bez zmien do roku 2030, ale tlak na oslabenie politík rastie a vyžaduje pozorné sledovanie.