Dostatok lacnej energie ako rozhodujúci faktor obchodnej udržateľnosti

| Jiří Staník

Článok Financial Times „What if the AI race isn’t about chips at all?“ prináša zaujímavú myšlienku: závod o umelú inteligenciu môže nakoniec rozhodovať nie dostupnosť čipov, ale dostatok lacnej elektriny. A aj keď opisuje globálne trendy, má pre Európu — a pre Slovensko najmä — nepríjemne aktuálny dopad. Ukazuje totiž, že nám ujde vlak nielen v „tradičnom“ priemysle, ale aj v rýchlo rastúcej digitálnej ekonomike.

Energia bola vždy základom technologického pokroku

V dejinách technologického pokroku hrála rozhodujúcu úlohu energia: od lacného uhlia v Británii počas priemyselnej revolúcie až po ropu a hydroenergetiku v USA. V ére AI môže nakoniec platiť to isté — vyhrá ten, kto bude schopný udržať modely v chode, teda kto dokáže zabezpečiť spoľahlivú a lacnú elektrinu.

Lacná energia dôležitejšia ako čipy?

Šéf Nvidie Jensen Huang upozorňuje na trend, ktorý zatiaľ prechádza verejnou debatou bez väčšej pozornosti: vývoj AI už nebrzdí tak nedostatok špičkových čipov, ale nedostatok elektriny.

Tréning veľkých modelov typu GPT-4 spotrebuje energiu toľko, koľko desiatky tisíc domácností. A dopyt rýchlo rastie: spotreba elektriny dátových centier sa má podľa predikcií do roku 2030 viac než zdvojnásobiť a do roku 2040 vystreliť na úroveň, ktorá by pokryla 150 miliónov amerických domácností.

Čína masívne investuje do obnoviteľných zdrojov…

A práve tu má Čína obrovský náskok. V posledných rokoch inštaluje rekordné množstvo solárnych a veterných elektrární — v prvej polovici roku 2025 dokonca viac než zvyšok sveta spolu:

esgrovia_web_blog_graf_06

K tomu buduje moderný prenosový systém, ktorý dokáže prenášať lacnú elektrinu z vnútrozemia k technologickým centrám na pobreží. Okrem toho poskytuje zvýhodnené ceny elektriny veľkým AI firmám, ako sú Alibaba, Tencent či ByteDance. Vďaka tomu dokáže kompenzovať technologickú stratu, ktorú má v oblasti high‑end čipov.

Čína tak dokáže trénovať modely lacnejšie — nie vďaka najlepším čipom, ale vďaka najlacnejšej energii.

…zatiaľ čo USA spomaľujú

Naopak v USA rastie cena elektriny v regiónoch s dátovými centrami, zatiaľ čo investície do nových obnoviteľných zdrojov v posledných rokoch slábnu kvôli regulačným neistotám. Americká vláda dokonca plánuje ukončiť niektoré podpory pre veternú a solárnu energetiku.

Áno, Nvidia stále dominuje trhu s najvýkonnejšími čipmi. Čínske alternatívy typu Huawei Ascend zaostávajú. Ale to môže byť z dlhodobého pohľadu menej dôležité: Výkon čipov stagnuje, kapacita lacnej čínskej energie rastie dvojciferným tempom. A v závode AI môže byť práve energia tým skutočným obmedzením.

Spotreba energie ako indikátor ekonomického rastu

Historicky bola spotreba energie výborným prediktorom ekonomického rastu. V moderných vyspelých krajinách tento vzťah síce posledných 20 rokov slábol, ale AI, elektrifikácia priemyslu, dátové centrá a digitalizácia ekonomiky tento vzťah znovu posilňujú. Energetická spotreba Číny sa za posledné tri desaťročia prakticky prekrýva s jej ekonomickým vzostupom. V porovnaní s Európou a USA je rozdiel stále výraznejší — a z hľadiska budúcnosti alarmujúci.

esgrovia_grafy_blog_04_12_2025_01

Česko má hneď niekoľko problémov, ktoré túto situáciu dramaticky zhoršujú v porovnaní s radou vyspelších krajín sveta. Naša ekonomika je jednou z najenergeticky náročnejších v Európe, zamestnávame takmer najviac ľudí v priemysle, máme jeden z najšpinavších energetických mixov (vysoký emisný faktor elektriny) a máme relatívne vysoké ceny elektriny.

Zároveň prežívame roky neistoty v energetickej politike, čelíme cyklickým zmenám podpory obnoviteľných zdrojov a nie sme schopní vygenerovať a dohodnúť sa na dlhodobej energetickej koncepcii.

Výsledkom je, že dostávame kombináciu, ktorá ohrozuje nielen súčasný priemysel, ale hlavne budúcu konkurencieschopnosť celej českej ekonomiky.

A toto je udržateľnosť — možno tá najdôležitejšia.

AI Čína USA Česko Udržateľnosť emisné faktory energetická náročnosť

Súvisiace články