Uhlíková daň (CBAM) ako test vyjednávacej sily EÚ

Od 1. januára 2026 začína Európska únia vyberať uhlíkovú hraničnú daň pri dovoze tovaru z energeticky náročných odvetví v rámci mechanizmu CBAM (Carbon Border Adjustment Mechanism). Toto opatrenie sa vzťahuje na dovoz šiestich skupín tovaru, ktoré pri ich výrobe emitujú najviac skleníkových plynov – elektrická energia, železo a oceľ, cement, hnojivá, hliník, vodík, zo všetkých tretích krajín okrem dovozu z Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska.

Ako systém funguje

Po troch rokoch prechodnej fázy, počas ktorej museli firmy iba podávať správy o svojich emisiách (odovzdávanie prehľadov na štvrťročnej báze bez fyzického platenia certifikátov) začína mechanizmus v plnom režime. Dovozcovia teraz musia nakupovať a odovzdávať CBAM certifikáty zodpovedajúce emisiám CO₂ spojeným s ich vývozom. Cena týchto certifikátov je naviazaná na systém obchodovania s emisiami EÚ (ETS) a pohybuje sa približne medzi 70–100 EUR za tonu CO₂.

Krajiny, ktoré už majú vlastný systém obchodovania s emisiami, môžu pri úhrade poplatku CBAM zohľadniť uhlíkovú daň zaplatenú na mieste svojho pôsobenia. Viac informácií môžete nájsť na:

https://taxation-customs.ec.europa.eu/carbon-border-adjustment-mechanism_en

Prečo EÚ mechanizmus zavádza?

Zmyslom je vyrovnať podmienky medzi európskymi výrobcami, ktorí platia za emisie v rámci systému EU ETS, a zahraničnými producentmi, ktorí podobné náklady často nenesú.

Podľa údajov OSN predstavuje ťažký priemysel (najmä oceľ a hliník) významný zdroj emisií CO₂ v energetickom sektore, až 15 % celkových emisií EÚ. Cieľom CBAM je zabrániť tzv. „carbon leakage“, teda presunu výroby do krajín s menej prísnymi emisnými pravidlami, a vytvoriť rovné podmienky pre európskych a zahraničných výrobcov.

Podobne ako systém ETS má aj CBAM pomôcť EÚ urýchliť dekarbonizáciu priemyslu tým, že prenesie náklady na emisie tiež na dovozcov, nie len na európskych producentov.

Kritika opatrenia

Niekoľko veľkých obchodných partnerov EÚ — vrátane Číny, Indie, Ruska a Južnej Afriky — kritizovalo mechanizmus ako protekcionistický a upozorňuje, že môže byť nesúladný s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Kritici tiež poukazujú na to, že systém môže byť administratívne komplikovaný, pretože presné meranie emisií vložených v produktoch je náročné. Nedostatočné dáta často vedú k tomu, že sa používajú východiskové hodnoty, ktoré môžu náklady zvýšiť.

V dlhšom horizonte je možné očakávať, že časť nákladov sa premietne do cien priemyselných vstupov, a nepriamo tak aj do cien finálnych výrobkov.

Čo by mali dovozcovia urobiť?

Firmy, ktoré dovážajú vybrané kľúčové suroviny (oceľ, hliník, cement a hnojivá) do Európskej únie, by si mali od začiatku roka 2026 dať pozor na povinnosti v rámci CBAM. Prakticky to znamená nasledujúce kroky:

• Overiť, či na dovoz skutočne dopadá CBAM – prejsť teda colné kódy dovozov
• Zabezpečiť údaje o emisiách od dodávateľov – podnik musí poznať skutočné emisie CO₂ spojené s výrobou dovážanej suroviny/výrobku. Ak údaje nebudú k dispozícii, mali by sa použiť predvolené hodnoty, ktoré sú často výrazne vyššie (znamenajúce vyššiu daň).
• Registrovať sa ako CBAM deklarant u príslušného orgánu (v ČR colná správa),
• Pripraviť sa na nákup CBAM certifikátov zodpovedajúcich emisiám CO₂, zjednodušene nákup emisných povolení